Ketamín
Ketamín bol vyvinutý v roku 1962 ako bezpečnejšia alternatíva k fencyklidínu. Nepatrí ku klasickým psychedelikám účinkujúcim na serotonínové receptory (účinok bude popísaný nižšie). Spravidla sa považuje za tzv. disociatívne anestetikum, čo znamená, že spôsobuje akoby odlúčenie mysli od tela a v závislosti od dávky až do takej miery, že jedinec stráca kontakt so svojím telom ako aj s realitou. Ketamín sa používa v humánnej ako aj veterinárnej medicíne ako anestetikum s slabými nežiadúcimi účinkami (jeho výhodou oproti iným anestetikám je, že netlmí dýchacie centrum a neovplyvňuje srdcovú aktivitu). Používa sa napr. aj v tzv. katastrofickej medicíne pri hromadných nešťastiach, kde nie je možnosť kontinuálneho pozorovania pacienta.
V somatickej medicíne sa spomínajú pri prebúdzaní pacientov z anestézy neobvyklé snové stavy, čo nás privádza k jeho psychedelickým účinkom. Jedna šestina až jedna dvadsatina anestetickej dávky vedie k rôznorodým psychickým fenoménom (disociácia, prežívanie iných realít, kontakt s „netelesnými bytosťami“, „astrálne cestovanie“...). Tieto fenomény oddelenia mysli od bežne prežívanej reality sa od deväťdesiatych rokov využívajú...