MDMA prvýkrát syntetizovala a patentovala nemecká farmaceutická spoločnosti Merck v roku 1914. Využívala ju iba ako prekurzor ďalších zlúčenín, účinky samotnej látky na človeka neboli známe. Prvý človek, ktorý zažil účinky MDMA bol Alexander Shulgin.
Známy chemik, ktorý svoj život zasvätil hľadaniu nových psychoaktívnych látok, v polovici 70. rokov opäť zosyntetizoval MDMA a sám na sebe ho aj vyskúšal. Shulgin sa pohyboval aj v komunite psychoterapeutov, ktorých ním popísané účinky MDMA zaujali. Títo terapeuti už mali skúsenosti s psychedelickou terapiou v 50. a 60. rokoch, ktorá bola neskôr z politických dôvodov postavená mimo zákon. A tak sa sa niektorí psychoterapeuti chopili možnosti a v polovici 70. rokov začali poskytovať MDMA augmentovanú psychoterapiu mimo zraku verejnosti. Terapeuti si cenili účinky látky, ktoré inhibujú reakciu strachu na ohrozenie a klienti sa tak stávali prístupnejší terapeutickému procesu.
V roku 1986 však po nešťastnom súdnom procese bolo MDMA pridané na listinu zakázaných látok (bez terapeutického využitia) po tom, ako sa táto látka začala zneužívať. Výnimku tvorila švajčiarska psychoterapeutická skupina lekárov (SÄPT), ktorá látku terapeuticky podávala do roku 1993.
V roku 2004 začal prvý vedecký výskum MDMA. Nádeje sa v súčasnosti vkladajú do pozitívneho ovplyvnenia posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD) u pacientov nereagujúcich na medikamentóznu ani psychoterapeutickú liečbu. Výsledky placebom kontrolovaných štúdií sú zatiaľ veľmi sľubné. Prvá štúdia ukázala, že až 83% pacientov, ktorí aj viac ako 20 rokov na inú terapiu nereagovali, po dvoch mesiacoch novej terapie už nespĺňalo kritériá PTSD. Tento pozitívny efekt vytrval: 74% pacientov po dobu 17-74 mesiacov vykazovalo dlhodobú redukciu symptómov PTSD. Vo všeobecnosti asi 2/3 (66,2%) pacientov aj po 12 mesiacoch ostáva v remisii. Ďalej sa ukázalo, že MDMA môže byť počas sedení bezpečne podávaná bez závažných nežiadúcich účinkov.
Terapeutický mechanizmus účinku sa pripisuje schopnosti MDMA navodiť stav, v ktorom je klient schopný priamej konfrontácie s traumatickým zážitkom v takom settingu, ktorý ho neretraumatizuje. Naopak, MDMA umožní klientovi v bezpečnom settingu nahliadnuť do jeho dysfunkčných vzorcov správania s možnosťou ich korigovať a následne integrovať. Na neurofyziologickej úrovni je tento účinok pripisovaný potlačenej aktivite amygdaly a hipokampu, ktoré u pacientov trpiacich PTSD vykazujú zvýšenú aktivitu.
Do konca roka 2016 bolo ukončených 6 štúdií k terapii PTSD pomocou MDMA augmentovanej psychoterapie, na výsledky posledných dvoch sa ešte čaká. Zároveň prebieha ďalšia štúdia venovaná terapii sociálnej fóbie u autistických pacientov a iná zameraná na terapiu pacientov s úzkostnou poruchou v rámci ochorenia s infaustnou prognózou. V decembri 2016 dostala organizácia MAPS (Multidisciplinárna asociácia pre psychedelické štúdie) od americkej FDA povolenie vstúpiť do 3. fázy klinického výskumu, v ktorej budú zahrnutí najmä americkí veteráni. Pri potvrdení výsledkov sa očakáva schválenie liečby PTSD pomocou MDMA v roku 2021. Posledná fáza MDMA- asistovanej psychoterapie sa bude vykonávať nielen v USA, ale aj v európskych centrách.
Známu štúdiu si môžete pozrieť TU.