Ketamín bol vyvinutý v roku 1962 ako bezpečnejšia alternatíva k fencyklidínu. Nepatrí ku klasickým psychedelikám účinkujúcim na serotonínové receptory (účinok bude popísaný nižšie). Spravidla sa považuje za tzv. disociatívne anestetikum, čo znamená, že spôsobuje akoby odlúčenie mysli od tela a v závislosti od dávky až do takej miery, že jedinec stráca kontakt so svojím telom ako aj s realitou. Ketamín sa používa v humánnej ako aj veterinárnej medicíne ako anestetikum s slabými nežiadúcimi účinkami (jeho výhodou oproti iným anestetikám je, že netlmí dýchacie centrum a neovplyvňuje srdcovú aktivitu). Používa sa napr. aj v tzv. katastrofickej medicíne pri hromadných nešťastiach, kde nie je možnosť kontinuálneho pozorovania pacienta.
V somatickej medicíne sa spomínajú pri prebúdzaní pacientov z anestézy neobvyklé snové stavy, čo nás privádza k jeho psychedelickým účinkom. Jedna šestina až jedna dvadsatina anestetickej dávky vedie k rôznorodým psychickým fenoménom (disociácia, prežívanie iných realít, kontakt s „netelesnými bytosťami“, „astrálne cestovanie“…). Tieto fenomény oddelenia mysli od bežne prežívanej reality sa od deväťdesiatych rokov využívajú v experimentálnej psychiatrii, pričom je najviac spomínaný antidepresívny účinok ketamínu. Pre myseľ depresiou trpiaceho pacienta je typická „kognitívna rigidita“ (daná zabehnutími dysfunkčnými neuronálnymi okruhmi), ktorú ketamín môže „prelomiť“. Presnejšiu fenomenológiu ketamínových zážitkov popísal ako prvý neurovedec J.Lilly vo svojej „metafilozofickej“ autobiografickej knihe Vedec.
Vďaka tomu, že ketamín nepatrí medzi najprísnejšie kontrolované látky, nakoľko je používaný na medicínske účely, je možné použitie ketamínu vrámci klinickej praxe. V Kalifornii sa vďaka podpore pojisťovne Kaiser rozbieha sieť kliník, ktoré používajú ketamín na liečbu depresívnych pacientov. Aj v Českej republike Národním inštitútu duševního zdraví (NUDZ) je v štádiu finalizácie protokol k použitiu ketamínu pri liečbe farmakorezistentnej depresie.
Pred dvomi rokmi Abdallah z Yale University so svojimi kolegami publikoval metaanlýzu, ktorá sa zaoberala podávaním ketamínu. Táto ukázala, že subanestetické dávky majú robustný a rýchly antidepresívny účinok u 25%-85% probandov už v prvých 24 hodinách (14%-70% v 72 hodinách). To je cenné vzhľadom na to, že u bežne používaných antidepresív (SSRI), antidepresívny účinok nastupuje spravidla po 3 až 4 týždňoch. Výrazne klesli po podaní ketamínu aj sebevražedné myšlienky, čo môže mať životzachraňujúci efekt. V niektorých štátoch ako napr. USA sa ketamín používa aj v klinickej praxi, nielen vrámci výskumu.
Neurobiologický korelát antidepresívneho účinku ketamínu Abdullah vysvetľuje zvýšením neurotropného faktora BDNF (brain-derived neurotrophic factor ) a podporou tzv. mTOR bunkovej kaskády v bunkách prefrontálneho kortexu, kde „sídli“ ľudská osobnosť. Tieto dva doplňujúce sa účinky umožňuje antagonizujúce viazanie ketamínu na glutamátový NMDA-receptor. Celú metaanalýzu ako aj prehľadne nakreslený mechanizmus účinku nájdete tu: